Je život na internáte naozaj taký zlý?

Autor: Jozef Šovec | 12.3.2015 o 16:39 | (upravené 12.3.2015 o 23:30) Karma článku: 7,67 | Prečítané:  2731x

Úspešné absolvovanie vysokej školy dnes vo väčšine prípadov neznamená aj úspešné uplatnenie svojho titulu v budúcom zamestnaní.

Okrem toho si môže študent po maturite vyberať aj z množstva odborov, o ktorých ani dovtedy nevedel, že vôbec existujú. Množstvo súčasných katedier so zaujímavým a nevšedným názvom, ale v skutočnosti svojim absolventom neponúka takmer žiadne uplatnenie. Nič to však nemení na tom, že potenciálny vysokoškolák, ktorý ešte nemusí byť úplne rozhodnutý, kam budú jeho kroky viesť ďalej, si môže vyberať z úctyhodnej palety informačných, prírodných, humanitných a rôznych iných odborov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je nás – vysokoškolákov, tak veľa.

Viem, kde chcem študovať. Ale bojím sa, že ...

Nie každý sa trápi myšlienkou, kam poslať svoju prihlášku v pokročilom termíne, kedy už aj zajtra môže byť neskoro. Množstvo mladých ľudí má o svojej budúcnosti jasno už od svojho detstva. Mnohokrát sú malé deti ovplyvnené aj zamestnaním svojich rodičov. Je celkom prirodzené, že ak obaja rodičia pracujú v nemocnici na poste doktor a sestrička, ich dieťa môže po nich zdediť podobné vlohy a následne ich v budúcnosti aj využiť. Vybrať si vysokú školu v tom prípade nie je problém. Majú teda dôvod sa takíto šťastlivci ešte vôbec niečoho obávať?

Na internát nejdem, nepáči sa mi to tam ...

Vysokoškolský život so sebou prináša okrem zmeny študijných materiálov, aj iné možnosti využitia svojho voľného času, na aké ste boli dovtedy zvyknutí. Záleží len na vás, do akej miery sa dáte ovplyvniť novým okolím a do akej miery sa prispôsobíte prostrediu, v ktorom odrazu trávite viacej času ako doma.  

Nie zrovna chválitebné reportáže a fotografie, ktoré si tesne pred nástupom na internát prezeráte a čítate, vás príliš neuistia v tom, že máte ešte stále dôvod sa tešiť na blížiacu zmenu. Izby na fotografiách nevyzerajú najnovšie. Výnimkou nie sú ani sociálne zariadenia. Navyše, komentáre pod príspevkami dávajú obsahu za pravdu. „Kam to vôbec idem?“ Pýtate sa sám seba.

Aké to tu naozaj je?

Pamätám si, keď som prišiel do Mlynskej doliny prvýkrát a jasne si pamätám aj na moje sprevádzajúce pocity. Pocit neznáma a nejasnej predstavy sa začal ale postupne vyjasňovať. Prvý ročník som strávil na Štúraku. Okrem farebnej, pozitívne ladenej reklamnej plachty, tiahnucej sa po celej bočnej časti výškovej budovy, som spočiatku nezbadal nič, čo by vo mne vyvolalo prinajmenšom podobne príjemné pocity. Po prevzatí kľúčika od svojej izby na druhom poschodí a následnom hľadaní vhodnej kľúčovej dierky prišiel moment, na ktorý som už dlhšie čakal. „Naozaj to bude také zlé, ako som čítal?“

Nastalo prekvapenie. Po odomknutí pokreslených a dopísaných hlavných dverí z chodby, sa odrazu predo mnou objavili farebné dvere, ktoré tak tragicky vôbec nevyzerali. Ich krikľavá farba im určite ubrala z niekoľkých rokov. Vedľa nich stála chladnička, ktorá sa možno okrem značky a svojich parametrov nijako inak nelíšila od tej vašej, alebo našej.  Jednoducho na nej nebolo nič, čo by ma malo znepokojovať. Následne som prešiel do chodbičky s umývadlami a sprchou. Okrem vlhkého a nevyvetraného vzduchu, som opäť nenašiel nič, čo by ma malo rozrušiť. Hoci nebol sprchový kút v 100% čistom stave, ani zďaleka sa nestotožňoval s tým, čo som videl pred tým na internete. Toaleta bola takisto v dobrom stave. Dokonca v oveľa lepšom, ako kdekoľvek na platených, verejných toaletách v meste.

Po vstupe do svojej izby som odrazu uvidel priestorovo pomerne veľkú miestnosť (v porovnaní s izbami na Átriakoch) s tromi lôžkami, stolíkmi a stoličkami. Hoci bolo na nábytku zjavné, že už má svoje najlepšie roky za sebou, nič to nemenilo na tom, že skrine svoj účel spĺňali aj teraz. Občasné čarbanice a nápisy v cudzích jazykoch a v slovenčine na stene, ma samozrejme, nijako neobmedzovali. Slnečné lúče tiahnuce sa do mojej novej izby, vo mne vyvolávali zvláštne pocity. Pocit, že sa mám na čo tešiť a pocit, že život medzi toľkými mladými ľuďmi bude niečo, na čo budem raz, možno so slzami v očiach a s úsmevom na perách spomínať. Pocit, že vôbec to nie je také zlé, ako som čakal.

Získate viac ako stratíte

Už to nie je iba o vás. Odrazu svoj životný priestor zdieľate s niekým, koho ste nikdy predtým nevideli. Neviete, či spolu budete vychádzať dobre, neviete, či sa budete nenávidieť a neviete ani to, či váš spolubývajúci má vôbec záujem vás spoznať a spriateliť sa s vami natoľko, aby ste sa nepovažovali po prvom semestri za cudzích. Môže to byť priateľstvo na celý život, alebo to môže byť iba skúsenosť na ktorú po výmene izby rýchlo zabudnete. Každopádne, ak vám nevyhovuje váš spolubývajúci/ca, nikto vám nemôže zabrániť v tom, aby ste vyšli von zo svojej izby a spoznali niekoho z množstva zaujímavých, či menej zaujímavých ľudí - študentov. Tí sú totiž úplne všade. Niekedy mám dokonca pocit, pri pohľade na ten svet okolo seba, že Mlynská dolina je jediným miestom na svete, kde zastal čas. Nezáleží na tom, či sú tri hodiny poobede, alebo tri hodiny ráno. Stále vonku stretnete niekoho, kto sa zrovna neučí a užíva si všetky tie chvíle a momenty, ktoré mu vysokoškolský život prináša.

Nadviazať nové kontakty a nájsť spôsoby ako sa odreagovať je odrazu úplne jednoduché. Neznamená to však, že musíte siahnuť okamžite po alkohole, alebo po niečo inom, horšom. Väčšina starších ľudí si totiž odreagovanie mladých vysokoškolákov takto predstavuje. Vo vašom okolí sa nachádza množstvo zaujímavých ľudí s podobnými záľubami ako máte vy. Treba iba otvoriť dvere a možno už po pár krokoch na nich natrafíte.

Dve tváre Mlynskej doliny

Zamračená a zvráskavená tvár je tou, ktorá zodpovedá za všetky tie nedostatky krásy a pohodlia s ktorými sa musia študenti jednoducho vysporiadať. Za vrásky na jej tvári, ale môžu z veľkej časti aj študenti, ktorí jej dnešnej podobe dopomohli. Hoci, aj tá smutná tvár niekedy povolí a pousmeje sa. Niektoré zrekonštruované  izby a bloky sú totiž naozaj veľmi pekne zariadené a študentom ponúkajú pomerne vysoký komfort.

Vysmiata tvár zodpovedá za všetky tie zážitky a momenty, ktoré doma určite nezažijete. Za tie, o ktoré sa o niekoľko rokov so svojimi priateľmi nepodelíte, pretože takých priateľov s ktorými vás budú spájať podobné zážitky z vysokoškolského mestečka Ľudovíta Štúra jednoducho mať nebudete. Pokiaľ tu istý čas neprežijete. Ak by ste tu strávili iba jeden semester a zvyšok vášho štúdia na priváte v meste, aj to by bolo viac, ako sa automaticky osamostatniť od toho celého diania. Od niečoho, čo už nikdy zažiť nemusíte.

Nezabúdajte, prečo ste sem prišli

Nikdy však netreba zabúdať na hlavný dôvod, prečo ste do hlavného mesta vôbec prišli. Štúdium musí zostať po celý ten čas vašou prioritou. Pokiaľ vám to však škola umožňuje, určite sa pred zvyškom sveta neizolujte a užívajte si všetky momenty, ktoré na vás čakajú.

Vôbec to nie je také zlé ...

Bývať v Mlynskej doline nie je vôbec také zlé ako sa vám to môže spočiatku zdať. Samozrejme, je tu ešte množstvo malých a veľkých detailov a nedostatkov, na ktorých sa ešte musí popracovať. Nikto sa totiž nechce uspokojovať s menším zlom. Ak ale nie ste úplná citlivka, rýchlo sa dokážete prispôsobiť celému kolobehu vášho nového života so všetkým zlým aj dobrým, čo vám prinesie.

Totižto, keď budete raz spomínať na svoj vysokoškolský život, určite vám ako prvé nezídu na um staré skrine a počarbané dvere, ale všetky tie zážitky s ľuďmi, ktorých ste tam spoznali a s ktorými sa možno budete ešte dlhé roky stretávať..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?