Vitajte, tú radosť a úsmev si prosím uchovajte

Autor: Jozef Šovec | 22.3.2015 o 18:26 | (upravené 22.3.2015 o 23:14) Karma článku: 12,36 | Prečítané:  5004x

V mojom nedávnom blogu som sa zamýšľal nad žalostnou situáciou na Hlavnej železničnej stanici (ďalej HŽS) v Bratislave. Negatívnych prvkov, vítajúcich zahraničných a domácich cestujúcich, je v porovnaní s tými pozitívnymi oveľa viac. To nie je žiadna novinka. V podstate, tento fakt sa stal počas toľkých rokov aj akousi vizitkou HŽS. Žiaľ, v tomto prípade nemáme byť naozaj na čo hrdí. 

Nájdime paradox

Čo ale môže potešiť ľudí, ktorí neboli na HŽS už viac ako tri mesiace? Skúste hádať.

Paradoxne, sú to práve bezdomovci. Nie však tí, ktorých bežne stretávame v okolí stanice, či kdekoľvek v meste. Sú to bezdomovci, ktorí vyzerajú oveľa profesionálnejšie ako mnoho ľudí, denne prechádzajúcich okolo nich. Sú to ľudia, ktorí boli ešte pred tromi mesiacmi odkázaní na pomoc iných. Dnes sa však karty obrátili. Práve oni dnes dokážu vyčarovať úsmevy stovkám ľudí. Už o pomoc nežiadajú. O pomoc ich žiadajú ostatní.

Jedným z nedostatkov s akými sa denne stretávajú cestujúci v podchode hlavnej stanice, je aj nedoriešený bezbariérový prístup. Okrem iného, by veľmi účinne vyriešil aj problémy väčšiny turistov a cestujúcich. Tí, totiž musia neraz využiť každučký sval svojho tela, aby mohli svoje preplnené kufre preniesť po pomerne dlhých schodoch, či už smerom k podchodu alebo naopak. Samozrejme, problémy sa dotýkajú aj mamičiek s kočíkmi, alebo ľudí odkázaných na invalidné vozíky.

Vieme sa vynájsť

Hoci dodnes úplne nerozumiem tomu, prečo sa tento problém ešte stále technicky, ale aj reálne nevyriešil, nápad s vytvorením skupinky „pomocníkov,“ naozaj veľmi kvitujem. Prvotné ohlasy cestujúcich, ale aj samotných pánov nosičov neboli úplne najpresvedčivejšie. Úspešnosť projektu mohla byť ohrozená. Mnoho ľudí totiž pred nimi neskrývalo svoje predsudky. Zvláštne a nepoznané situácie každopádne vznikali vzájomne.

Pracovníci, pomáhajúci s kuframi, kočíkmi a invalidnými vozíkmi sú k dispozícii každý pondelok, stredu a piatok. Zastihnúť je ich možné iba v čase medzi 9:00-13:00 hod. Dôvodom, prečo nepracujú častejšie, bola najmä obava, že si na nich budú cestujúci ťažko zvykať a nepochopia ich skutočný význam. Tvorcovia projektu chceli, aby si cestujúci najskôr na ich prítomnosť úplne zvykli.

Úsmev za úsmevom ...

Na HŽS chodím každý týždeň. Niekedy tam chodím aj počas dní, kedy je táto milá partička v plnom nasadení. Nevyužívam ich služby, pretože zatiaľ si viem pomôcť aj sám. Mimochodom, pre cestujúcich je ich výpomoc zadarmo. S radosťou sa ale pozerám na momenty, kedy dokážu skupinkám dôchodcov alebo mladších, či starších žien, vyčariť na tvárach široké úsmevy. Už to nie sú oni, ktorí ďakujú. Cestujúci ďakujú im.

Zvykli sme si

Počas dní, kedy na stanici nepracujú, sa zasa stretávam s reakciami ľudí, ktorí si na nich už naozaj zvykli. „No a kde máme dnes našich pomocníkov,“ vzdychá staršia pani s veľkým cestovateľským kufrom. „Dnes sa tu nepomáha, či ako?“ - pýta sa ďalšia o týždeň neskôr. Reakcie ľudí sú zjavné a ľahko čitateľné. Zvykli si.

Pokrok, ktorý je vidieť

Už ani dokonale upravenej partičke pánov v mladšom, strednom, či vyššom veku dnes nerobí problém komunikovať s cestujúcimi. Dnes už vedia, aký prístup majú zvoliť a dnes už vedia aj to, ako jednoducho sa dá pomôcť a potešiť. Od apríla by mala skupinka údajne vypomáhať každý deň, čo je tak isto dôkazom návyku a dobrých ohlasov.

Iba výhody

Okrem akéhosi morálneho a etického vyváženia pocitov medzi bežnými ľuďmi a pracovníkmi v uniformách, sa dá v tejto myšlienke nájsť aj oveľa viac. Bezdomovci si tak môžu privyrobiť a dopomôcť si k splateniu svojich dlhov poisťovniam. Sú totiž za túto prácu platení a sumu, ktorú si na konci mesiaca ušetria im zdvojnásobia.

Buďme ako oni, pomáhajme si

Avšak, nie sú to iba oni, ktorí môžu aspoň na malý moment potešiť svoje okolie. Nie sú to iba oni, ktorí vedia vylepšiť náladu a vedia vniesť do prostredia schátranej budovy príjemné slnečné lúče . Nie je to iba pondelok, streda a piatok, kedy sa majú rozdávať slova vďaky vo väčšom množstve, ako počas iných dní.

Som to aj JA, si to aj TY, sme to aj MY, ktorí môžeme zlepšiť sebe, ale aj svojmu okoliu bežný deň.

Buďme k sebe preto ľudskejší a pomôžme si, kde sa len dá. Začnime hoci aj maličkosťou, akou je výpomoc staršiemu, či slabšiemu, vynesením kufra na hlavnej stanici, alebo kdekoľvek inde, na ktorejkoľvek inej stanici, alebo schodišti... 

HLAVNE UŽ ZAČNIME!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?